Minulý týždeň v piatok, v piatok 13., som mala stretávku po 5tich rokoch. Dala som si teda päť borovičiek, prehodila viac ako päť viet, insajderov a ohováračiek. Nuž, 20 dievčat, dvaja chlapci...Nikto nie je tehotný, čo je pre mňa šok a sklamanie. Za to už máme zasnúbené a vydaté adeptky. Milé stretko, nič extra. Som za to, aby na stretávke po 10tich rokoch, boli aspoň prskavky. :*
Odtiaľ som sa presunula na oslavu a ďalších päť borovičiek. Po 5 hodinách spánku a zbytkáčom v obehu, som išla na vlak do Viedne. Vo vlaku ma vzpružili fazuľové muffiny a pohárik červeného. Áno fazuľové, pecka, vyskúšajte.
Plán bol jasný Munch, ustrice, káva a domov.
Munchova výstava v Albertine bola...hmmm. Jeho život bol výrazne poznačený smrťou, čiže netreba čakať široké spektrum farieb a veselej nálady. Depresívný pohľad na svet. Veľmi sa mi páčila jeho drevorytová technika. Po Munchovi je naštastie, už dlhšie trvajúca expozícia Monet To Picasso. Ta vám vdýchne trochu života.
Už je dobrým zvykom, že z Albertiny sa presúvame na Naschmarkt. Najprv pár čerstých ustríc a k tomu biele, suché, najsuchšie. Nedávajte si k tomu prosecco!
Potom chutná vietnamská kuchyňa. Prechádzka, propri ktorej hľadáme to správne miesto a chutnú kávu zároveň. Našli sme, ale zabudla som ako sa to volalo. Podstatné je, že tam viem trafiť. V každom prípade bežte aj vy, príjemné strávenie soboty aj s opicou, aj s opicou zvanou Kenny. Nezabudnite si ale nabiť iphone a zobrať zrkadlovku, lebo potom budú vaše fotky, síce atmosferické ale iba stredne fresh.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára