S nonšalantným závanom Zincu.

Už sú to skoro tri mesiace od môjho verejného "párty neúspechu". Celé tie mesiace uvažujem. Kde presne sa stala chyba, čo všetko som podcenila, možno aj precenila a či je vlastne toto ozaj neúspech. Kde sa stali chyby už viem, človek sa učí. Ja som sa teda priučila ako nikdy. Teraz vidím veci úplne inak ako predtým. Myslím, že mi bude trvať ešte dlho, kým to celé úplne prekusnem. Ale zlepšuje sa to. 

Do budúcna potrebujem viac komunikovať so skúsenejšími. Robiť veci s tými, ktorých to baví. Asi by bolo tiež načase, keby rodina pochopila, že nejde len o spotenú diskotéku.
Veci treba robiť s citom, ale nie s nonšalantným! Ak chcete uspieť, musíte na to po celý čas myslieť, musíte o tom rozprávať, radiť sa, otravovať, rozmýšľať, vymýšľať a vylepšovať. Lebo v prípade neúspechu, vás čaká drsné, dvojmesačné chľastanie za úsmev, verejná potupa, ostré sarkazmy, plná riť dlhov a hlavne nepokojnosť, že nevyšlo niečo, čo malo potenciál. Samozrejme aj to má svoje čaro, to, že o vašom neúspechu hovorí polka mesta by mi mohlo byt jedno. Som ale ten typ človeka, ktorý chce aby ľudia hovorili o jeho úspechoch. Tu sa dostávame k jadru veci. Zlá reklama, je priceless reklama! A mať jeden úspech za druhým? Čo si...Ľudia sú závistliví, ja s nimi, čiže treba to striedať ale zase nepreháňať. Keď robíte veci verejne a pre verejnosť, chcete uspieť. Preto, lebo tí ľudia vás sledujú, pozorujú každý váš krok, aby o ňom mohli hovoriť, rozpitvať ho, skritizovať ho či pochváliť. V takej postupnosti by to malo byť. Žiaľ ja som mala opačnú postupnosť. Vždy som bola akási iná. Nezabúdať, žiaden pesimizmus, s ním sa totiž úspech nedostaví. V každom prípade vtipkujem si na tému Zinc, lebo keď sa smejem som krajšia, ako keď sa chmúrim. Najteplejší moment tohto teátra bolo, keď som zisitila, že muzikant, ktorý ma výrazne ovplyvil, má najradšej filmy od Woodyho Allena. Čo bolo, bolo. Teraz ide o to, čo je a čo z toho môže byť. 

















Fotky: Floe Fotography
Mixcloud: ScenaFM Dj ZinC

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Archív blogu