Oslavovať narodeniny treba, šak prečo mať hlavu v smútku z toho, že starneme. To je život. A starnutie k nemu patrí.
Ako som písala aj pozvánke, ktorú ale čítali iba vyvolení: "Keď som mala 15 rokov myslela som si, že v 25 budem mať minimálne jedno dieťa, nejakého fešáka s lícnymi kosťami, o ktorom nebudem vedieť, či je viac cynik alebo romantik, prácu snov a život plný lásky s vlastným soundtrackom. Takto mám viac ako 25 truľov, ktorí spolu so mnou vytvárajú ani nie tak život, ako z filmu, ale skôr seriál, kde má každý podstatnú a dôležitú úlohu. Zo mňa sa stal, sama neviem, či väčší cynik alebo romantik..."
No a to je super, lebo teraz mám 25 a presne viem, čo chcem a kde chcem byť za 5 rokov. Viac konvencie, to mám v pláne. Ale tieto ustavične sa meniace scenáre, proste neodrbeš, skôr naopak.
Dúfam len, že týchto 25 je naozaj len prvá, minimálne tretina, môjho bytia. Lebo baví ma mať oslavy, a potom každých 5 rokov, ešte väčšie oslavy. Nikdy nevedieť, čo by som chcela, a nakoniec byť prekvapená. Pritom mne asi ozaj stačí, že som sama so sebou v pohode a obklopená, síce nie tými vysnenýni lícnymi kosťami, ale tými, ktorých chcem ja.
takto sme oslavovali v mojich 5 rokoch
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára